Závery Európskej rady


Európska rada dáva Európskej únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.

Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Európskej komisie. Na rokovaní Európskej rady sa zúčastňuje vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Ak si to vyžaduje program rokovania, členovia Európskej rady môžu rozhodnúť, že každému z nich bude pomáhať minister, a v prípade predsedu Európskej komisie, člen Európskej komisie. Európska rada zasadá dvakrát za polrok a zvoláva ju jej predseda.

Ak si to vyžaduje situácia, predseda zvolá mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Európska rada bola zriadená v roku 1974 s cieľom vytvoriť pre hlavy štátov alebo predsedov vlád neformálne diskusné fórum. Formálny štatút získala v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa Európska rada od 1. decembra 2009 stala formálne inštitúciou Európskej únie.

 

Samit eurozóny

Na samite eurozóny sa stretávajú hlavy štátov alebo predsedovia vlád krajín eurozóny, predseda samitu eurozóny a predseda Európskej komisie. Samity eurozóny poskytujú strategické usmernenia pre hospodársku politiku eurozóny.

Samit eurozóny vydáva politické usmernenia na zabezpečenie hladkého fungovania hospodárskej a menovej únie. Tieto usmernenia pomáhajú koordinovať všetky príslušné oblasti politiky medzi členskými štátmi eurozóny. 

Pravidelné rokovania na vysokej úrovni, ktoré sa týkajú jednotlivých povinností vyplývajúcich z členstva v eurozóne, umožňujú krajinám eurozóny okrem iného lepšie zohľadniť aspekt eurozóny pri tvorbe ich vnútroštátnych politík. 

 Keďže otázky súvisiace s eurozónou majú politický a hospodársky význam pre všetky krajiny EÚ, pravidelne sa o nich rokuje aj na zasadnutiach Európskej rady.

Viac informácií o Eurosamite


Závery zo zasadnutí Európskej rady

Išlo o riadne zasadnutie Európskej rady, Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády Robert Fico. Témami Európskej rady boli Ukrajina, Blízky východ, európska bezpečnosť a obrana, EÚ vo svete, konkurencieschopnosť, migrácia, Moldavsko, západný Balkán, vnútorná bezpečnosť, pripravenosť, hybridné aktivity a ostatné (bod zahŕňa medzinárodný poriadok založený na pravidlách, globálnu agendu, Líbyu a Sahel). Pred samotným zasadnutím Európskej rady absolvoval predseda vlády SR Robert Fico bilaterálne rokovanie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen k téme RePowerEU.

Išlo o riadne zasadnutie Európskej rady, ktorého súčasťou tradične v marci býva aj stretnutie s generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniom Guterresom a samit eurozóny. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády Robert Fico.

Brusel 6. marec 2025 - Témami mimoriadneho zasadnutia Európskej rady boli z dôvodu aktuálneho geopolitického diania iba Ukrajina a európska obrana. Slovenskú republiku na zasadnutí zastupoval predseda vlády Robert Fico.

Brusel 19. december 2024 – Slovenskú republiku na zasadnutí Európskej rady zastupoval predseda vlády SR Robert Fico. Lídri členských krajín Európskej únie postupne prediskutovali a schválili znenie Záverov k témam Ukrajiny, Blízkeho východu, Európskej únie vo svete, odolnosti, pripravenosti a krízovému riadeniu, migrácii a v rámci bodu Ostatné aj k rozširovaniu a reformám, Moldavsku, Gruzínsku, hybridným aktivitám, slobode, bezpečnosti a spravodlivosti a k Venezuele.

Brusel 17. október 2024 - Na zasadnutí Európskej rady 17. októbra 2024 v Bruseli Slovenskú republiku na zastupoval predseda vlády Robert Fico. Lídri členských štátov EÚ prediskutovali a schválili znenie Záverov k témam Ukrajiny, Blízkeho východu, konkurencieschopnosti, migrácie a zabezpečenia medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. V rámci bodu Ostatné sa Európska rada venovala aktuálnej situácii v Moldavsku, Gruzínsku, Sudáne, Venezuele, Maroku a na Haiti, hybridným hrozbám, vysokým cenám energií, Konferencii zmluvných strán dohovorov OSN (pozn. - zasadnutiam COP29 v Baku a COP16 v Cali), vysokým cenám energií a boju proti všetkým formám diskriminácie.

Brusel 27. jún 2024 - Lídri členských štátov EÚ na zasadnutí Európskej rady prediskutovali a schválili znenie Záverov k témam Ukrajiny, Blízkeho východu, bezpečnosti a obrany a konkurencieschopnosti. V rámci bodu Ostatné prijali lídri závery k migrácii, Čiernej Hore, Čiernemu moru, Moldavsku, Gruzínsku, hybridným hrozbám, boju proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii; k nadchádzajúcemu inštitucionálnemu cyklu a cestovnej mape pre nadchádzajúce práce na interných reformách. Slovenskú republiku na samite zastupoval prezident Peter Pellegrini.

V dňoch 17.-18. apríla 2024 sa v Bruseli uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády Robert Fico.

V dňoch 21.-22. marca 2024 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady, v rámci ktorého sa 22. marca 2024 uskutočnil aj samit Eurozóny. Slovenskú republiku na obidvoch podujatiach zastupoval predseda vlády Robert Fico.

Dňa 1. februára 2024 sa v Bruseli konalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady zastupoval predseda vlády Robert Fico.

V dňoch 14. a 15. decembra 2023 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR Robert Fico.

V dňoch 26. a 27. októbra 2023 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady a Eurosamitu. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR Robert Fico.

V dňoch 29. a 30. júna 2023 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR Ľudovít Ódor.

V dňoch 23. a 24. marca 2023 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady a Eurosamitu. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR E. Heger.

9. februára 2023 sa v Bruseli uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR Eduard Heger. 

15. decembra 2022 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku zastupoval, na základe písomného poverenia s presným mandátom k jednotlivým témam rokovania, predseda vlády ČR Petr Fiala. 

V dňoch 20. a 21. októbra 2022 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady.  Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval predseda vlády SR Eduard Heger.  Témami zasadnutia boli Ukrajina v kontexte pokračujúcej ruskej agresie a podpory zo strany EÚ, kritická infraštruktúra, energetika, ekonomické otázky a vonkajšie vzťahy. 

V dňoch 23. a 24. júna 2022 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR E. Heger. Na okraj Európskej rady sa uskutočnilo stretnutie lídrov EÚ - západný Balkán a rovnako samit Eurozóny.

Májový samit bol ďalším mimoriadnym zasadnutím, ktoré bolo zvolané s cieľom diskusie o reakcii EÚ na inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu.

Marcový samit bol za ostatný mesiac už tretím zasadnutím lídrov, ktorému dominovala téma vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Okrem tejto témy na programe zasadnutia boli energetika, bezpečnosť a obrana, ekonomické otázky, COVID-19 a vonkajšie vzťahy zahŕňajúce prípravu samitu Európska únia – Čína a situáciu v Bosne a Hercegovine. 

Témami zasadnutia Európskej rady boli COVID-19, krízový manažment a odolnosť, nárast cien energií, bezpečnosť a obrana, externé aspekty migrácie a vonkajšie vzťahy (Bielorusko, Ukrajina, Južné susedstvo, samit EÚ – Africká únia, Etiópia). 

1 / 3