Budovanie systému rozvojovej spolupráce SR a značky SlovakAid

Slovensko sa vstupom do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2000, Európskej únie v roku 2004 a Výboru OECD pre rozvojovú spoluprácu – Development Assistance Committee (DAC) v roku 2013 stalo súčasťou spoločenstva darcov, ktorí poskytujú pomoc rozvojovým krajinám.

Členstvo v týchto organizáciách, resp. príprava naň, výrazne prispela k sformovaniu mechanizmu slovenskej rozvojovej spolupráce. Mechanizmus slovenskej politiky rozvojovej spolupráce, ako ho poznáme dnes, vznikol v roku 2003.

K jeho formovaniu v prvých rokoch významne prispeli Kanadská rozvojová agentúra (Canadian International Development Agency – CIDA) a Rozvojový program Organizácie Spojených národov (United Nations Development Programme – UNDP).

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa stalo národným koordinátorom slovenskej rozvojovej spolupráce.

Významným míľnikom sa stal rok 2007, kedy ministerstvo zriadilo Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). SAMRS v zmysle svojho štatútu nadobudla kompetencie administratívnych a kontraktačných jednotiek Trustového fondu (Administrative and Contracting Unit Trust Fund – ACU TF) a Bratislava – Belehrad fondu (Bratislava-Belgrade Fund – BBF), ktoré do vytvorenia agentúry realizovali projektové cykly v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA).

Prostredníctvom špecializovaných programov a grantových kôl dáva SAMRS možnosť štátnym a akademickým inštitúciám, mimovládnym organizáciám a podnikateľským subjektom podieľať sa na implementácii slovenskej rozvojovej spolupráce a realizovať projekty v cieľových krajinách.

V roku 2013 sa Slovenská republika stala členom Výboru pre rozvojovú spoluprácu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Co-operation and Development Development Assistance Committee – OECD DAC), čo znamenalo zavŕšenie desaťročného úsilia o budovanie kvalitného a efektívneho mechanizmu rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky.

Rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Reprezentuje ju značka SlovakAid, ktorá zastrešuje programy a nástroje vládnych subjektov podieľajúcich sa na dvojstrannej a mnohostrannej rozvojovej spolupráci Slovenskej republiky.

Na aktivitách SlovakAid aktívne participujú viaceré ústredné orgány štátnej správy. Okrem Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako národného koordinátora rozvojovej spolupráce majú dôležité postavenie:

• Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – ako subjekt zodpovedný za poskytovanie materiálnej humanitárnej pomoci,
• Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky – ako gestor globálneho vzdelávania a programu vládnych štipendií,
• Ministerstvo financií Slovenskej republiky – v rámci podpory partnerských krajín v oblasti reformy verejných financií a zvyšovania kapacít podnikateľských subjektov pre ich zapojenie do rozvojovej spolupráce,
• Ministerstvo obrany Slovenskej republiky – prostredníctvom Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky sa v spolupráci s ďalšími aktérmi, najmä Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, spolupodieľa na poskytovaní humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia.

Nástroje SlovakAid administrované Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) aktívne využívalo aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a jeho rezortné organizácie.

Základné princípy rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky

Rozvojové aktivity Slovenskej republiky sú organizované na báze rovnosti, partnerstva a spolupráce s prijímajúcou krajinou, vychádzajúc z jej potrieb a priorít – preto v súčasnosti nemožno rozvojovú spoluprácu zjednodušene označovať iba za pomoc. Slovensko aj prostredníctvom rozvojovej spolupráce napĺňa povinnosti a záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii, Organizácii Spojených národov a Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Zapojením sa do aktivít napríklad European Commission (ale tiež ďalších organizácií formujúcich globálne politiky) má Slovensko možnosť ovplyvniť medzinárodnú rozvojovú agendu plnoprávnym hlasom, kompenzujúc tak geopolitickú váhu danú veľkosťou našej krajiny.

Prostredníctvom rozvojovej spolupráce Slovensko prispieva k prosperujúcejšiemu, stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu svetu. Chudoba, terorizmus, obchodovanie s narkotikami, nelegálna migrácia, klimatické zmeny a iné nie sú problémami len rozvojových krajín, ale v súčasnom globalizovanom svete aj našimi problémami. Spoluprácou s rozvojovým svetom tak pomáhame aj sami sebe a najmä našim budúcim generáciám.

Priority rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky

Základným dokumentom rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky je Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2025 – 2030, ktorá stanovuje teritoriálne a sektorové zameranie pôsobenia SlovakAid. Stratégia je v súlade s národnými prioritami Slovenskej republiky a vychádza zo záväzkov prijatých na pôde Organizácie Spojených národov, najmä Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Jej plnením Slovenská republika aktívne prispieva k implementácii udržateľných rozvojových cieľov (Sustainable Development Goals – SDGs) v partnerských krajinách.

V súlade so stratégiou pripravuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky každoročne materiál s názvom Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na príslušný rok. Ide o dokument, na ktorom sa podieľajú aj iné rezorty aktívne v oblasti rozvojovej spolupráce, ako napríklad Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Spomínané koncepčné dokumenty sú vypracovávané v súlade so zákonom č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 281/2019 Z. z. Tento zákon upravuje rozvojovú spoluprácu vrátane humanitárnej pomoci partnerským krajinám, jej princípy a východiská, postavenie a pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, iných ministerstiev, ako aj Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá je implementačnou inštitúciou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Zákon bol novelizovaný k 1. októbru 2019.

Teritoriálne zameranie

• programové krajiny: Gruzínsko, Keňa a Moldavsko
• partnerské regióny a krajiny:
  • západný Balkán (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko, Srbsko)
  • Východné partnerstvo Európskej únie (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina)
  • východná subsaharská Afrika (Burundi, Etiópia, Eritrea, Južný Sudán, Keňa, Rwanda, Somálsko, Tanzánia a Uganda)
  • Blízky východ (Irak, Jordánsko, Libanon, Sýria)
  • Afganistan

Sektorové zameranie

• Kvalitné vzdelávanie
• Dobré zdravie
• Dobrá správa vecí verejných a budovanie občianskej spoločnosti
• Potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo
• Infraštruktúra a udržateľné využívanie prírodných zdrojov
• Podpora tvorby trhového prostredia

Nad rámec uvedených sektorových priorít spustila Slovenská republika od roku 2025 samostatný tematický program zameraný na životné prostredie, zmenu klímy a obehovú ekonomiku. Cieľom programu je podpora projektov prispievajúcich k zelenej a spravodlivej transformácii a adaptácii partnerských krajín na zmenu klímy a k riešeniu klimatickej krízy.

Nasledovné prierezové témy sú integrované do každého sektora, sú súčasťou rozvojových aktivít a projektov a môžu byť aj hlavnou prioritou rozvojovej aktivity:

1. Životné prostredie a zmena klímy
2. Rovnosť žien a mužov

Ministerstvo sa usiluje o posilnenie aktívneho zapájania všetkých relevantných aktérov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Dôraz je kladený na aktívnejší prístup ostatných rezortov a výraznejšie zapájanie podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce. V roku 2019 bol inovovaný Program podnikateľských partnerstiev SAMRS, v rámci ktorého sa môžu podnikatelia uchádzať o podporu projektov v rozvojových krajinách. EXIMBANKA Slovenskej republiky tiež môže poskytnúť zvýhodnený vývozný úver za účelom podpory zapájania slovenských podnikateľských subjektov do rozvojových aktivít a uľahčenia ich prieniku na trhy v rozvojových krajinách.

Kľúčovým partnerom pri realizácii projektov SlovakAid naďalej zostáva mimovládny sektor. Prostredníctvom Platformy rozvojových organizácií – Ambrela sa realizujú konzultácie a koordinácia dôležitých rozhodnutí v súvislosti s agendou rozvojovej spolupráce. Všeobecný rámec spolupráce medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ambrelou ustanovuje memorandum o porozumení z roku 2010.

Jedinou „rozvojovou“ aktivitou, realizovanou na území Slovenskej republiky, je globálne vzdelávanie. Jeho hlavným cieľom je systematicky zvyšovať povedomie verejnosti o rozvojovej spolupráci, motivovať jednotlivcov k zodpovednosti a výchova smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho globálneho občana. Prehľad projektov SlovakAid v oblasti globálneho rozvojového vzdelávania, schválených v rokoch 2016 – 2018, je k dispozícii v Záverečnej evaluačnej správe.

Štruktúra riadenia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky

Na tvorbe a implementácii oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky (ODA) sa pod značkou SlovakAid podieľa viacero vnútroštátnych subjektov:

• Koordinátorom slovenskej rozvojovej spolupráce je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, odbor rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci (ORPO) v rámci sekcie hospodárskej a rozvojovej spolupráce.
• Koordinačným, iniciatívnym a poradným medzirezortným orgánom pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky je Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky. Zabezpečuje najmä zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu stratégie rozvojovej spolupráce, zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce na nasledujúci rok a ďalších koncepčných dokumentov. Zasadá podľa potreby a predsedá mu štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorý je zároveň jeho členom. Ďalšími členmi sú:
  • štátni tajomníci ministerstiev: financií, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia, školstva, vnútra, obrany, práce, dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, investícií a regionálneho rozvoja a kultúry;
  • zástupcovia Zahraničného výboru a Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky;
  • zástupcovia Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), Platformy rozvojových organizácií – Ambrela, Slovak Business Agency, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Združenia miest a obcí Slovenska, EXIMBANKY Slovenskej republiky a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
• Implementačnou organizáciou slovenskej rozvojovej spolupráce je Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS).

Nástroje dvojstrannej rozvojovej spolupráce

• poskytnutie dotácie
• poskytnutie finančného príspevku
• zadanie zákazky
• poskytnutie vedomostí a skúseností
• darovanie hnuteľného majetku štátu
• vládne štipendiá
• odpustenie dlhu
• poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru
• vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu
• ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda