Medzinárodné sankcie | Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Domov
Diplomacia
Témy
Medzinárodné sankcie

Medzinárodné sakcie

Na tejto stránke nájdete prehľad o tom, čo sú medzinárodné sankcie, aké majú druhy, ako fungujú v rámci Organizácie Spojených národov a Európskej únie, aká je príslušná legislatíva Slovenskej republiky a kde nájdete súvisiace právne akty a kontakty na príslušné orgány.

Aktualizované 30.10.2025

Publikované 18.07.2022

Všeobecné informácie

Medzinárodné sankcie sú nevojenské nástroje zavádzané s cieľom zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a podporovať rešpektovanie ľudských práv. Ako právne nástroje medzinárodnej politiky vychádzajú z Charty Organizácie Spojených národov (OSN). Sankcie môžu zavádzať OSN, Európska únia (EÚ) a iné medzinárodné organizácie voči štátom, fyzickým a právnickým osobám alebo ďalším subjektom, ktoré porušujú medzinárodné právo, ľudské práva, spôsobujú etnické, teritoriálne či náboženské konflikty alebo podporujú terorizmus.

Účelom medzinárodných sankcií, nazývaných tiež reštriktívne opatrenia, je zmena politiky a činnosti dotknutého štátu, ako aj fyzických alebo právnických osôb. Zavádzanie sankčného režimu je založené na princípoch medzinárodného práva, demokracie a rešpektu voči ľudským právam a základným slobodám, avšak nie na ekonomických záujmoch. Medzinárodné sankcie musia byť proporcionálnym opatrením zameraným na zodpovedné subjekty za konkrétnu politiku, ktorá je odsúdená medzinárodným spoločenstvom.

Sankcie prispievajú aj k regionálnej stabilite a bezpečnosti, súvisia s kontrolou vývozu strategického tovaru a bojom proti medzinárodnému terorizmu. Kontrola vývozu zohľadňuje zahraničnopolitické a národné bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie a kritériá ustanovené Spoločnou pozíciou EÚ 2008/944/SZBP, ako aj zásady ďalších medzinárodných organizácií a režimov v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a iných nástrojov medzinárodnej kontroly exportu.

Medzinárodné sankcie sa v praxi uplatňujú prostredníctvom priamo záväzných nariadení Európskej únie a právnych nástrojov vlády Slovenskej republiky, ktoré transponujú alebo implementujú legislatívu EÚ, ako aj rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) a rozhodnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Druhy sankcií

diplomatické sankcie – vyhostenie diplomatov, prerušenie diplomatických vzťahov, pozastavenie oficiálnych návštev,
obchodné sankcie – všeobecné sankcie spojené s obchodnou činnosťou,
finančné sankcie – zmrazenie aktív alebo hospodárskych zdrojov, zákaz finančných transakcií, obmedzenia vývozných úverov alebo investovania,
vojenské sankcie – zbrojné embargá,
dopravné sankcie – obmedzenie pozemného, leteckého alebo lodného spojenia,
komunikačné sankcie – obmedzenie poštového, rozhlasového a televízneho spojenia,
športové a kultúrne sankcie – napríklad zákaz účasti športovcov na podujatiach v sankcionovanom štáte alebo bojkot kultúrnych a športových akcií,
obmedzenia vstupu na územie štátu,
prerušenie spolupráce s treťou krajinou.

Zbrojné embargá

Zbrojné embargá sa uplatňujú s cieľom zastaviť prísun zbraní a vojenského materiálu do oblastí konfliktov alebo k režimom, ktoré by ich mohli použiť na vnútornú represiu alebo agresiu. Zvyčajne zahŕňajú:

zákaz predaja, dodávok, prevodov alebo vývozu zbraní a súvisiaceho materiálu všetkých typov (vrátane munície, vojenských vozidiel a náhradných dielov),
zákaz financovania, poskytovania technickej pomoci, sprostredkovateľských a iných služieb spojených s vojenskými činnosťami a s výrobou, údržbou a používaním zbraní.

Výnimky sa môžu uplatniť pri vybavení určenom na:

humanitárne alebo ochranné účely,
operácie krízového riadenia (napr. operácie OSN, EÚ alebo Africkej únie),
operácie odmínovania.

Hospodárske a finančné sankcie

Hospodárske a finančné sankcie môžu zahŕňať vývozné a dovozné zákazy (napr. na technologické zariadenia, ropu, diamanty), zákazy poskytovania sprostredkovateľských a finančných služieb či technickej pomoci, zákazy investovania, platieb a pohybu kapitálu alebo zrušenie colných preferencií. Tieto opatrenia musia dodržiavať všetky osoby a subjekty vykonávajúce obchodnú činnosť v EÚ, vrátane štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.

Cielené finančné sankcie

Európska únia často ukladá cielené finančné sankcie, ktoré môžu byť nasmerované na špecifické osoby, skupiny alebo subjekty zodpovedné za politiku alebo činnosť, voči ktorej má medzinárodné spoločenstvo výhrady. Takéto sankcie pozostávajú z povinnosti zmraziť všetky fondy a hospodárske zdroje cieľových osôb a subjektov a zo zákazu vytvárať alebo sprístupňovať fondy a hospodárske zdroje, ktoré by im mohli byť priamo alebo nepriamo prospešné. Výnimky sú možné len za osobitných podmienok a pri osobitných postupoch – napríklad ak ide o finančné prostriedky potrebné na úhradu základných výdavkov, ako sú platby za potraviny, nájomné alebo hypotéku, lieky či lekárske ošetrenie.

Obmedzenia vstupu

Na štátnych príslušníkov tretích krajín sa môže vzťahovať zákaz vstupu do Európskej únie alebo zákaz udelenia víz či cestovania. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby osobám uvedeným na sankčných zoznamoch zabránili vstúpiť na ich územie alebo ním prechádzať. Výnimky sú možné z humanitárnych dôvodov alebo na splnenie povinností členského štátu vyplývajúcich z medzinárodného práva.

Cielené sankcie ako nástroj v boji proti terorizmu

Organizácia Spojených národov a Európska únia uplatňujú cielené sankcie v súvislosti s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1267/1999 a 1373/2001. Tieto opatrenia sa prijímajú voči jednotlivcom a skupinám uvedeným v takzvaných sankčných teroristických zoznamoch OSN a EÚ. Sankcie sú uplatňované aj proti al-Káide a Talibanu.

Sankcie Organizácie Spojených národov

Sankcie ukladá Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v súlade s kapitolou VII Charty Organizácie Spojených národov – Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov. Charta OSN udeľuje Bezpečnostnej rade právomoc rozhodovať záväzne pre všetky členské štáty OSN o opatreniach potrebných na zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti v prípade ohrozenia, narušenia mieru alebo napadnutia.

Sankcie OSN predstavujú formálne vyjadrenie vôle alebo stanoviska orgánov OSN. Zvyčajne pozostávajú z dvoch častí – preambuly a operatívnej časti. Preambula uvádza dôvody, na základe ktorých sa podnikajú kroky alebo prijímajú rozhodnutia, zatiaľ čo operatívna časť obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré majú byť realizované príslušnými orgánmi.

Európska únia následne uplatňuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a dodržiava ich podmienky, pričom sa môže rozhodnúť aj pre zavedenie dodatočných reštriktívnych opatrení bez zbytočného odkladu.

Konsolidovaný zoznam sankcií

Odkazy na vybrané rezolúcie zverejňované podľa zákona č. 289/2016 Z. z. (dokumenty sú v anglickom jazyku):

Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1267 (1999) – Dá'iš, Al-Káida, Taliban

Následné rezolúcie

Zhrnutie typov opatrení v rámci režimu 1988 (2011)

Analytický súhrn rezolúcií zavádzajúcich sankcie, resp. meniacich sankčný režim

Zhrnutie typov opatrení v rámci režimu 1989 (2011)

Analytický súhrn rezolúcií zavádzajúcich sankcie, resp. meniacich sankčný režim

Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1373 (2001) – všeobecný protiteroristický režim

V režime rezolúcie 1373 (2001) sa neprijímajú žiadne sankcie na úrovni Organizácie Spojených národov. Jej cieľom je vytvorenie rámca, v ktorom jednotlivé členské štáty prijímajú sankčné opatrenia voči konkrétnym jednotlivcom a entitám, napríklad autonómne sankcie Európskej únie, ktoré sú platné aj v Slovenskej republike.

Následné rezolúcie

Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1718 (2006) – Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)

Následné rezolúcie v rámci sankčného režimu 1718 (KĽDR)

Výnimky zo sankcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov

Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1737 (2006) – Irán

Uplatňovanie sankčných opatrení podľa tejto rezolúcie bolo pozastavené prijatím rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2231 (2015) z 20. júla 2015.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1835 (2008)
Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2231 (2015)

Konsolidovaný sankčný zoznam

Konsolidovaný sankčný zoznam zahŕňa všetky osoby a subjekty, ktoré podliehajú opatreniam uloženým Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (OSN). Zaradenie všetkých mien do jedného zoznamu má uľahčiť vykonávanie opatrení, neznamená však, že všetky subjekty patria pod rovnaký sankčný režim alebo že kritériá ich zaradenia sú rovnaké.

Každý sankčný výbor zriadený Bezpečnostnou radou OSN uverejňuje mená osôb a subjektov, ktoré sa vzťahujú na daný režim, ako aj informácie o príslušných opatreniach. Tieto údaje sú dostupné na oficiálnej stránke Bezpečnostnej rady OSN.

Aktuálna verzia konsolidovaného sankčného zoznamu je dostupná vo formátoch .xml, .html a .pdf. Členské štáty sú povinné implementovať opatrenia osobitne pre každý uvedený subjekt, v súlade s informáciami na stránkach subsidiárnych orgánov Bezpečnostnej rady OSN.

Pripomienky a otázky týkajúce sa všetkých sankčných zoznamov vrátane konsolidovaného zoznamu OSN možno adresovať sekretariátu e-mailom na adresu sc-sanctionslists@un.org.

V prípade záujmu je možné prihlásiť sa na odber e-mailových upozornení o zmenách v konsolidovanom sankčnom zozname OSN.

Sankcie Európskej únie

Sankcie sú jedným zo základných nástrojov Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (SZBP). Umožňujú Európskej únii v prípade potreby zasiahnuť s cieľom predchádzať konfliktom alebo reagovať na vznikajúce či prebiehajúce krízy. Napriek rozšírenému vnímaniu verejnosti sankcie nie sú represívnym ani útočným nástrojom. Hoci sú zamerané voči subjektom a jednotlivcom z tretích krajín, uplatňujú sa iba v rámci Európskej únie.

Cieľom sankcií je dosiahnuť zmenu politiky alebo správania štátov, subjektov alebo jednotlivcov mimo Európskej únie, ktorí sú zodpovední za škodlivé konanie. Sankcie sledujú ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä podporu medzinárodného mieru a bezpečnosti, predchádzanie konfliktom, podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv a ochranu princípov medzinárodného práva.

Európska únia má zavedených viac ako štyridsať rôznych geografických a horizontálnych sankčných režimov. Geografické sankcie sú zamerané na konkrétne štáty, zatiaľ čo horizontálne režimy sa týkajú tematických oblastí, napríklad boja proti terorizmu alebo porušovania ľudských práv. Niektoré sankčné režimy schvaľuje Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (OSN) a následne sa transponujú do legislatívy Európskej únie, iné prijíma Európska únia autonómne.

Rozhodnutia a nariadenia Rady Európskej únie, ktorými sa ukladajú, menia alebo rušia sankcie, nadobúdajú účinnosť spravidla dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Užitočným nástrojom na vyhľadávanie právnych aktov a overenie zaradenia jednotlivých osôb a entít na sankčné zoznamy je sankčná mapa Európskej únie, ktorú spravuje Európska komisia. Obsahuje konsolidované znenia právnych aktov k jednotlivým sankčným režimom (aj v slovenskom jazyku) a prehľad sankcionovaných osôb a entít. Podrobnejšie informácie o fungovaní sankcií Európskej únie sú dostupné na webovej stránke Európskej komisie.

Kde sa uplatňujú sankcie Európskej únie

Hoci sú sankcie nástrojom zahraničnej politiky, uplatňujú sa v rámci jurisdikcie Európskej únie a sú záväzné pre osoby a subjekty pôsobiace na území Európskej únie, vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v Európskej únii žijú alebo podnikajú.

Výnimky sa môžu uplatniť najmä na humanitárne alebo obranné účely, na fungovanie diplomatických misií alebo na splnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva.

Kontrolu dodržiavania sankcií vykonávajú členské štáty Európskej únie prostredníctvom svojich príslušných vnútroštátnych orgánov.

Legislatíva Slovenskej republiky

Základným právnym predpisom je zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb, pôsobnosť príslušných orgánov, priestupky, základné pojmy, oblasti uplatňovania sankcií, odchýlky a zhromažďovanie informácií. Zákon nadobudol účinnosť 15. novembra 2016.

Súvisiacimi predpismi sú zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.